Životodarné prsia

Postavenie ženy sa v priebehu času menilo. V praveku bola jej pozícia veľmi dôležitá, pretože práve ona bola nositeľkou pokračovania rodu a ochrankyňou ohňa. Z toho dôvodu vzniklo spoločenské usporiadanie, v ktorom mala dominantné postavenie práve žena - tzv. matriarchát. Z tohto obdobia (viac ako 20 tisíc rokov pred. n. l.) pochádzajú aj nálezy prvého vyobrazenia ženy - sošky venuše s výrazným poprsím, ktoré je zdrojom prvej a najdôležitejšej potravy dieťaťa.

Willendorfská (Rakúsko), Vestonická (ČR) a Moravianská venuša (SR)

Vo viacerých starovekých náboženstvách nájdeme bohyňu-matku, ktorú možno stotožniť s prírodou. Napr. Artemis Efezská (Rimanmi nazývaná ako Diana) má množstvo ňadier, ktorými živí všetko tvorstvo.

Fontána bohyne Artemis v Efeze

Podobne je to aj pri zobrazovaní niektorých mýtických bytostí. Napr. morská panna, ktorá má viacero prsníkov (rovnako ako samičky cicavcov v ríši zvierat), aby nasýtila svoje početné potomstvo.

Napoly žena, napoly ryba kojí svoje ratolesti

V gréckej (neskôr i rímskej) mytológii nájdeme výjav, ktorý nám objasňuje vznik mliečnej cesty. Zeus mal nemanželského syna Herkula. Keďže chcel, aby nadobudol božskú silu, malého Herkula potajomky pritisol k spiacej Hére, aby sa napil z jej prsníka. Keď sa Héra zobudila, zistila že kojí neznáme dieťa, ktoré odtlačila a vystreknuté mlieko vytvorilo mliečnu cestu (galaxiu) - grécke slovo gala znamená mlieko.

Mramorové súsošie znázorňujúce malého Herkula prisatého na prsník spiacej Héry

Tento príbeh sa v transformovanej podobe preniesol až do slovenských ľudových rozprávok. V nejednej z nich nájdeme siláka Valibuka, ktorého matka kojila veľmi dlhý čas (keďže sa zdroje rôznia, nachádzame rozpätie 9 až 17 rokov).

Rozšírený bol aj mýtus, podľa ktorého si bájne bojovníčky amazónky odrezali prsník, aby z nich boli lepšie lukostrelkyne. Táto domnienka však zostáva bez opory relevantných dôkazov.

Veľmi neobvyklé je zobrazovanie obnaženého prsníka v kresťanskom umení, ktoré si vždy zakladalo na zdržanlivosti a mravnej čistote. Vedeli ste, že materské mlieko Panny Márie nepil iba jej syn Ježiš? Už samotná predstava kojacej Madony je nezvyčajná. No ešte bizarnejšie pôsobí výjav zachytávajúci sv. Bernarda, ktorému z diaľky strieka materské mlieko Bohorodičky priamo do úst. Pri trocha fantázie môžeme nájsť súvis medzi spomínaným svätcom a psom bernardínom nesúcim na krku súdok s rumom, ktorým napája premrznutých zblúdilcov v snehu. Pre úplnosť treba spomenúť mučeníčku sv. Agátu, ktorej pri tortúre odrezali prsníky.

Zvláštnosťou tohto námetu je to, že obe najvätejšie postavy častokrát nemajú svätožiaru, resp. je len veľmi náznaková

Sv. Bernard kľačiaci pred sochou Panny Márie

Sv. Agáta s odrezanými prsníkmi na zlatom podnose

Za zmienku stojí aj obraz s názvom Rímska charita, ktorý zachytáva príbeh dcéry Pero a jej väzneného otca Cimona. Aby otec nezomrel hladom v krutom žalári, dcéra ho napojila z vlastného prsníka. 

Ojedinelý prejav dcérskej lásky, ktorý inšpiroval desiatky umelcov

Obnažené prsia odjakživa priťahovali pozornosť umelcov. Tento motív nachádzame v sochárskom či maliarskom umení prakticky nepretržite - počnúc pravekom až po súčasnosť. Nečudo, veď prirodzenosť je krásna. Preslávené sú nielen ženské akty z obdobia avantgardných umelcov, ale aj portréty alegorických postáv či vládkyň s odhaleným poprsím, ktoré má symbolizovať, že budú dobrou matkou svojmu ľudu, ktorý nenechajú hladovať.

Eugéne Delacroix - Sloboda vedie ľud na barikády (1830)