Tento známy expresívny výraz (preslávený filmom o Pachovi, hybskom zbojníkovi) je stabilnou súčasťou hovorového jazyka. Ide o idióm užívaný vo význame rázneho nesúhlasu alebo odmietania (podobne ako "figu borovú!"). Prvé úvahy o jeho pôvode ma zaviedli k postave sv. Pavla. Veď predsa pospolitý ľud si rád zahromží na sväté autority, často sa dopúšťajúc prehrešku voči druhému prikázaniu z Desatora. Resp. v miernejšej forme užije mena svätého či jeho titulu pri emotívne vypätej situácii (hnev, úžas, nezdar a pod.), napr.: "tvojho svätého", "Ježiškove husličky", "pannu madovú", alebo české "Kristova noho" či "Ježkovy voči".
Bádanie ma priviedlo k nasledujúcej teórii súvisiacej so spomínaným sv. Pavlom (pred obrátením Šavlom, prenasledovateľom kresťanov). Existuje známy obraz Obrátenie sv. Pavla od talianskeho barokového maliara Caravaggia, o ktorom sa hovorí, že pri preberaní sa prelátom nepáčilo, že umelec kládol príliš veľký dôraz na konský zadok. Vznikla aj druhá verzia obrazu, ktorá bola prijatá, ale taktiež s rozpakmi. Takže "riť Paľova" by v tomto prípade nepatrila svätcovi, ale jeho koňovi. A tak sa vlastne pri hromžení tieto slová nedotýkajú samotného svätca, ale koňa. Práve preto nie som s týmto vysvetlením spokojný. Podľa biblickej tradície vieme, že keď sa Šavlovi zjavil Kristus, hriešnik z koňa spadol. Z toho vyplýva, že pri páde si musel poriadne udrieť zadok. Tento pád sprevádza jeho obrátenie. Pád a následne "boľavý zadok" nám môže priniesť riešenie. Je známe, že pri osobnom raste či životnej zmene musíme občas poriadne naraziť "na zadok" či, ako sa zvykne hovoriť "na držku", aby sme sa mohli zmeniť k lepšiemu (zmena bola vykúpená bolesťou). Takýmto pádom exponovaná zadná časť tela sv. Pavla priam čakala na to, kedy vstúpi do írečitosti a prostorekosti ľudovej reči.
Caravaggiov obraz Obrátenie sv. Pavla - pôvodná verzia:
Obrátenie sv. Pavla - prepracovaná verzia:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára