(Nielen) svätí bez hlavy

V dejinách i v mytológii sa nám objavujú rôzne osobnosti či bytosti, ktoré prišli z rôznych príčin o svoju hlavu. Môžeme ich rozdeliť na 2 skupiny: na tých, ktorí bezprostredne po dekapitácii zomreli a tých, ktorí po oddelení hlavy od tela žili (aspoň určitý čas).

V gréckej mytológii je takto známa napr. gorgona Medúza, ktorej odťal hlavu Perseus, aby vystavil jej smrtiacemu zraku morského titana Krakena. Alebo Orfeus, ktorého oddelená hlava naďalej spievala. Podobné príbehy nachádzame napr. i v keltskej kultúre.

Zdá sa, že poprava je jedným zo zaručených spôsobov, ako zbaviť človeka života, fungovalo to napr. pri sv. Jánovi Krstiteľovi alebo Goliášovi. No nie vždy sa to podarí. Príkladom nám môžu byť viacerí svätí, ktorých ako mučeníkov sťali, avšak ich pevná viera ich oddiaľovala od brán smrti. Sú to tzv. cefalofori (z gre. nosič hlavy), ktorí sú vyobrazovaní, ako držia v náručí vlastnú hlavu.

Všimnite si svätožiru, ktorá nie je vždy naviazaná na hlavu svätca/svätice.

Uveďme si zopár príkladov zo stredovekých hagiografií (životopisov svätých): sv. Justus bol popravený sťatím a keď sa jeho hlava oddelila od tela, tak ju zachytil do rúk a hlava vyslovila modlitbu. Neskôr, keď ho takto našiel jeho otec, tak Justusova hlava znova prehovorila k otcovi - vyslovil želanie, aby jeho hlavu zaniesol matke, aby ju mohla pobozkať. Sv. Valéria zase zobrala svoju hlavu po tom, ako ju popravil snúbenec za to, že venovala svoj majetok cirkvi, a so svojou hlavou v rukách vstúpila do neba. Sv. Denis po sťatí prešiel veľkú vzdialenosť so svojou hlavou v rukách, aby označil miesto, kde mu má byť postavená bazilika.

Na tomto vyobrazení vidíme sv. Denisa a sv. Piatusa, ktorí držia v rukách iba vŕšky svojich hláv. O takto popravených svätcoch sa hovorilo, že mali "otvorenú myseľ".

Galériu cefaloforov nájdete TU.
Zoznam dekapitovaných svätcov nájdete TU.