piatok 16. novembra 2012


Vidím kráčať húfy ľudí
 
Vidím kráčať húfy ľudí,
mladých, krásnych, odhodlaných,
krokom krehkým, bojazlivým,
všetko je to už len na nich.

    V spomienkach nás čosi mrzí,
    hoďme to teraz všetko za hlavu.
    Poznám vás aj zdravo drzých,
    no dnes tu stojíte na prahu.

Zažili sme naozaj dosť,
sem-tam hádky, krik a plač.
Na druhej strane láska, radosť,
verím v dobro, čo je vo vás.

    A kvôli tomu sme tu dnes,
    v ten veľký a večný deň,
    keď 21 hlasov skríkne -
    je to ako zvláštny sen.

REF.:
          Chcem vidieť budúcnosť,
          čo na vás spolieha.
          A vaša dospelosť
          do cieľa dobieha.

          Mal som česť dotknúť sa
          osudu človeka,
          ktorý vás roztrúsi
          do sveta ktoviekam.

Hlas sa trasie, v očiach slzy,
sucho v hrdle, viera v srdci.
Viem, že k tomu raz malo prísť,
vieme, že sa treba raz rozísť.

    Každý mlčí, veď načo slovo,
    aj tak všetko nepovie,
    ten pocit a tváre naokolo,
    v duši to cítim a vy tiež.

Zrazu všetko vytráca sa,
posledná pieseň dohráva.
Neisto a neveriacky
pýtam sa, kto zostáva?

    Zovreté päste a zdvihnutá hlava,
    ideme na to priatelia,
    vy nikdy-nikdy nevzdáte sa,
    v 4. C na prehru neveria! 

REF.:
          Chcem vidieť budúcnosť,
          čo na vás spolieha.
          A vaša dospelosť
          do cieľa dobieha.

          Mal som česť dotknúť sa
          osudu človeka,
          ktorý vás roztrúsi
          do sveta ktoviekam.

Štyri roky prešli, ide sa ďalej,
čas tak rýchlo letí.
Vďaka vám za žijúcu nádej,
budete vždy tak trochu moje deti.

    Vidím kráčať húfy ľudí,
    mladých, krásnych, odvážnych,
    krokom krehkým bojazlivým,
    začať život už po vlastných.